Čo si však ľudia pod dôveryhodnosťou predstavujú? Sociológovia hovoria, že ide o ukazovateľ, pod ktorým sa dá predstaviť viacero rôznych momentov.
"Je to napríklad známosť politika, jeho vystupovanie v médiách, sympatie," hovorí sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK. Ľudmila Benkovičová z Odboru mediálneho výskumu SRo dodáva, že ide o kombináciu emocionálnych a racionálnych postojov ľudí k politikom.
Politické strany zvyčajne viac zaujímajú preferencie ako údaje o dôveryhodnosti ich predstaviteľov. Haulík hovorí, že prieskumy dôveryhodnosti môžu byť zaujímavé pri posudzovaní šancí konkrétnych politikov uspieť vo voľbách, pri plánovaní stratégie volebnej kampane, či pri založení novej politickej strany.
Na prvých miestach sa pravidelne objavujú predstavitelia opozície, čo Haulík nepovažuje za prekvapujúce. Pri vládnych stranách je podpora voličov rozdelená medzi viacerých politikov. "Interpretácia, že opozícia ponúka menej osobností, je oprávnená, lebo sa koncentruje na pár mien. Pri vládnom zoskupení sú voličské sympatie a antipatie výraznejšie." Podľa Haulíka napríklad voliči KDH a ANO chápu súčasnú koalíciu ako jediné riešenie, ale to neznamená, že by bol pre voliča KDH Pavol Rusko sympatický.
Politici dôveryhodnosť vnímajú väčšinou ako doplnkový údaj. Líder KDH a šéf parlamentu Pavol Hrušovský si v prieskume ÚVVM pozíciu zhoršil - v júni mu dôverovalo 6,1 percenta opýtaných a v auguste len 3,7 percenta. "Nerobím si z toho ťažkú hlavu, lebo parlament má prázdniny. Je to prirodzená reakcia verejnosti. Boduje ten, koho si ľudia v čase prieskumu z médií najviac zapamätajú," povedal.
Robert Kaliňák zo Smeru sa umiestnil v druhej desiatke politikov, ktorí získali viac ako percento dôvery. "Som v politike dva roky aj s cestou. To, že sa mnohí ministri v tabuľke ani neumiestnili, znamená, že moja robota na poste predsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť nie je až taká bezvýznamná," hovorí.
Šéf SMK Béla Bugár vlani v jeseni povedal, že prieskumy "nie sú konské preteky". Vníma ich však ako "doping" pri svojej práci.
Prečo sú najdôveryhodnejší?
Robert Fico - Na čele rebríčka sa šéf Smeru drží dlhé mesiace. Je mediálny typ, vyjadruje sa k väčšine tém v spoločnosti. V strane si buduje podobnú pozíciu, akú má Vladimír Mečiar v HZDS. Ficovi v Smere sčasti konkuruje len podpredsedníčka strany Monika Beňová, ktorá sa však po odchode do europarlamentu môže v prieskumoch prepadnúť nižšie.
Ivan Gašparovič - Prezident nástupom do funkcie svoje preferencie stále mierne posilňuje. Zatiaľ je vo funkcii len od polovice júna, nestihol sa preto prejaviť v zložitejších situáciách. Snaží sa vystupovať nadstranícky. Z politikov ako jediný Gašparoviča kritizoval len jeho rival z prezidentských volieb a bývalý stranícky šéf Vladimír Mečiar.
Vladimír Mečiar - Vysokú podporu si udržiava najmä vďaka kultu, ktorý si vytvoril v HZDS. Členovia a sympatizanti strany sú naviazaní predovšetkým na jeho osobu. Popularita Mečiara však dlhodobo klesá so znižujúcim sa počtom voličov jeho strany.
Béla Bugár - Boduje najmä v prostredí priaznivcov SMK na juhu, ale sympatie získava aj u slovenských voličov svojou bezprostrednosťou, má povesť umierneného politika. Bugár v prieskumoch preskočil premiéra Mikuláša Dzurindu a je najdôveryhodnejší z vládnej koalície.
Daniel Lipšic - Dôvera k ministrovi spravodlivosti rastie, z politikov KDH sa v prieskume ocitol najvyššie. V radoch kresťanských demokratov, zrejme aj vďaka svojmu mladému veku, nepatrí do tzv. tvrdého konzervatívneho jadra. Je zástancom sprísňovania trestov a pestuje si imidž bojovníka proti korupcii.
